12. júl 2016 – Tri ukážky a rozbory zákonov  – Izrael, Rusko, USA – upravujúce politické pôsobenie mimovládnych organizácií.

1. V Izraeli prešiel údajne „kontroverzný“ zákon o mimovládnych organizáciách

Nič nové pod slnkom. Mimovládne organizácie oficiálne pôsobiace v oblasti ľudských práv nielen ovplyvňujú, ale aj robia v skutočnosti politiku. Po Spojených štátoch a Rusku prišiel na to a oficiálne cez legislatívu aj zareagoval štát Izrael. Mimovládne organizácie sú veľmi aktívne v izraelskom parlamente, pri podávaní žalôb na Najvyšší súd, kde sa snažia zvrátiť vládne politiky a rozhodnutia. Ovplyvňujú médiá a dostávajú milióny šekelov zo zahraničia, z veľkých nadácií a aj zahraničných vlád, najmä z Európy. A tak je opatrenie štátu proti piatej kolóne na svete. Izraelský parlament schválil zákon, sprísňujúci kontrolu financovania cudzích mimovládnych organizácií na svojom území.

Biznis piatej kolóny

Gerald Steinberg pre portál The Tower napísal, že aj v Izraeli sú mimovládne organizácie veľkým biznisom… Podľa nového zákona, všetky budúce mimovládne organizácie (MVO) v Izraeli, ktoré prijímajú viac ako polovicu svojho rozpočtu od zahraničných vlád alebo organizácií financovaných cudzími vládami, budú musieť túto skutočnosť preukazovať vo výročných správach aj pri rokovaniach s vládou a lobistických stretnutiach v parlamente. Pôvodne mali mať aj špeciálne viditeľné označenie, ale nakoniec od toho poslanci pre asociácie z minulosti opustili. Porušenie sa trestá pokutou na úrovni cca 7000 eur. Rozruch norma spôsobila aj v Európskom parlamente, ktorý vyjadril znepokojenie kvôli „transparentnosti práva“. Hlasovalo však len 57 (prevažne ľavicových a proarabských) zo 120 prítomných poslancov… Ostatní v sále neboli alebo sa neprezentovali. V skutočnosti ide o problém ultraľavice a pravice najmä v postoji k propalestínskym MVO, ktoré štedro dotujú viaceré európske vlády. Na druhej strane sú pravicové subjekty financované predovšetkým zo súkromných zdrojov, čo je výrazný rozdiel.

O čom je v skutočnosti zákon, nad ktorým mimovládky aj vlády ronia krokodílie slzy?

Oficiálne ide o „Zákon o požiadavkách na zverejnenie pre príjemcov z cudzieho politického subjektu“, ktorý nariaďuje mimovládnym organizáciám, aby verejnosti odhalili svoje finančné zdroje pochádzajúce zo zahraničia. Zákon by mal zabrániť „absurdnej situácii“, keď cudzie štáty intervenujú do vnútorných záležitostí štátu cez financovanie mimovládnych organizácií bez toho, aby izraelská verejnosť poznala pozadie a fakty. Zákon by naopak podľa predkladateľov mal zvýšiť transparentnosť a prispieť tak k posilneniu demokracie. Okrem iného zahraničné zdroje (aj granty) na činnosť MVO sa zdania vyššou daňou na úrovni 37%. Zákon dlhšiu dobu koloval v Knessete, lebo naposledy neprešiel do tretieho čítania kvôli odporu ľavicových a arabských politikov.

Podľa zákona sa akákoľvek nezisková organizácia, ktorá dostane viac ako polovicu sumy vo svojom rozpočte alebo viac ako 50.000 USD zo zahraničia na svoju činnosť zaradí medzi „zahraničné združenia“.  Zákon tiež obmedzuje spoluprácu vlády a izraelskej armády so zahraničnými mimovládnymi organizáciami.

Mimovládnym organizáciám, ktorých prevažné zdroje financovania pochádzajú od zahraničných vlád budú musieť vo svojich správach, pri písomnom aj osobnom kontakte alebo pri rokovaní s verejnými činiteľmi či vládnymi zamestnancami uviesť, kto ich finančne sponzoruje. To isté sa týka parlamentných lobistov. Ochrancovia tretieho sektora okamžite začali prirovnávať izraelský zákon k nedemokratickým režimom, avšak jedným dychom odmietajú podobnosť s podobným americkým zákonom FARA, čo vzbudzuje pochybnosti o úprimnosti kritiky.

Izrael si chráni svoju suverenitu a zvrchovanosť

"Krajina, ktorá chce brániť svoju suverenitu musí stanoviť limity pre zapájanie sa cudzieho vplyvu," povedal  predkladateľ, minister spravodlivosti  Ayelet Shaked. „Podpora zasahovania do vnútorných záležitostí inej krajiny porušuje suverenitu, najmä keď to nie je transparentné. Zbrane a nože nie sú jedinými zbraňami. Falošný a dobre financovaný príbeh môže byť aj zbraňou…“, uviedol ešte k situácii, kedy údajne mimovládne organizácie vyhlasujú, že zastupujú záujmy Izraela, ale v skutočnosti ich financujú cudzie vlády, ktoré ich používajú aj na svoje ciele vo svete a v regióne. Aj preto sa v návrhu zákona ustanovilo, že „vládne ministerstvá a izraelské obranné sily sa musia vyhnúť spolupráci so zahraničným agentom".

Príklad angažovania sa „izraelských“ MVO proti dobrému menu Izraela

Mimovládne organizácie financované zo zahraničia často vystupujú v anti-izraelskom duchu. Nedávna správa OSN ostro kritizovala Izrael za údajné "vojnové zločiny" počas operácie chrániacej hranicu v Gaze. Ukázalo sa, že správu financovalo niekoľko extrémnych ľavicových izraelských mimovládnych organizácií, štedro dotovaných práve zahraničnými vládami, ktoré sledujú nielen ľudské práva, ale najmä svoje geopolitické záujmy v oblasti. Jeden z predkladateľov zákona Magal Bill aj preto žiadal, aby mimovládne organizácie boli podobne ako v americkom zákone FARA označené ako „cudzí agenti“. Doslova uviedol, že sa „musia prezentovať ako subjekty, ktoré zastupujú explicitne cudzie záujmy, ktoré nie sú v súlade s izraelským záujmom". V Knesssete padali aj slová známe z nášho prostredia o „piatej kolóne“ a cudzích záujmoch…

Trójsky kôň zahraničných záujmov

V Izraeli je registrovaných viac ako 30 000 mimovládnych organizácií. Niektoré priamo financuje aj Európska únia – napríklad  B'Tselem či Breaking the Silence. Ich „pracovníci“ tvrdia, že ide o pokus dať náhubok na ich „prácu“. Reakcie dotknutých sa nevymykajú z klišé floskúl, ktoré okamžite chrlia do médií – napr. o „ohrození izraelskej občianskej spoločnosti“... Zagágala aj trafená hus z Európskej komisie. Federica Mogheriniová, šéfka zahraničnej politiky EÚ, vyjadrila povinné znepokojenie a dodala, že podpora zo strany EÚ pre izraelskú „občiansku spoločnosť“  si kladie za cieľ „urýchliť práva zraniteľných skupín či menšín v Izraeli, najmä arabskú menšinu"… Európska únia si tak opäť osobuje zasahovať do vnútorných záležitostí suverénnych štátov pod pláštikom ideológie multikulturalizmu a zmocnenej ľudsko-právnej agendy.

2. Ruský zákon o pôsobení mimovládnych organizácií

V roku 2015 ruský prezident Vladimír Putin podpísal zákon, ktorý rovnako sprísňuje kontrolu mimovládnych nátlakových organizácií financovaných zo zahraničia. Na základe zákona sa mimovládne organizácie podieľajúce sa na „politickej aktivite“ budú musieť zaregistrovať na ministerstve spravodlivosti ako “zahraniční agenti”. Budú tiež predkladať úradom správy každý štvrťrok. Vláda v Moskve vníma prijatie zákona ako nástroj na zabránenie miešania sa cudzích štátov do ruských záležitosti. Napríklad tým, že dotujú nátlakové (mimovládne) organizácie, ktoré realizujú pokyny z vonku a vytvárajú chaos v krajine.

Ak ruská alebo zahraničná organizácia ohrozuje ruský ústavný poriadok alebo bezpečnosť štátu, podľa zákona sa zaradí do Zoznamu nežiadúcich organizácií na základe rozhodnutia Generálnej prokuratúry. Oficiálne zoznam spravuje ruské Ministerstvo spravodlivosti. Tzv. nežiaducim organizáciám môžu úrady vyrubiť pokutu, ich funkcionárov môžu poslať na nútené práce alebo na šesť rokov do väzenia.

Zákon prináša nové možnosti a nástroje ochrany štátu. Oblasť ochrany národno-štátnych záujmov riešil už „Zákon o zahraničných agentoch“ z roku 2012. Už tento zákon umožňoval zaraďovať všetky organizácie, ktoré využívajú financie zo zahraničných grantov, do príslušného zoznamu. Legislatíva tiež umožňuje postaviť tie organizácie, ktoré ako nežiadúce označí Generálna prokuratúra, mimo zákon.

Jeden z predkladateľov zákona Alexander Tarnavskij pre TASS uviedol, že zákon mieri hlavne na zahraničné mimovládne a neziskové organizácie. „V dnešnej dobe si nemožno nevšimnúť, že niektoré zahraničné organizácie sa nesprávajú dobre. Niektoré to robia na žiadosť tajných služieb, iné z iných príčin,“ ozrejmil dôvody prijatia zákona ruský poslanec.

3. Americký zákon FARA – o registrácii zahraničnej kancelárie (agenta)

FARA je skratka pre Foreign Agents Registration Act  z roku 1938, ustanovený ako 22 U.S.C. § 611 et seq. Jeho účelom bolo zabezpečiť, aby americká verejnosť  a zákonodarcovia vedeli o zdroji informácií (propagandy) a identite osôb, ktorých cieľom je ovplyvňovať americkú verejnú mienku, politiku a zákony. Zákon FARA bol v roku 1938 odozvou na veľké množstvo  zástupcov nemeckej nacistickej propagandy pred 2. svetovou vojnou v USA. Zákon sa vzťahuje aj na zahraničné politické strany, osoby alebo organizácie mimo Spojených štátov okrem amerických občanov a akýkoľvek subjekt organizovaný na základe zákonov zahraničnej krajiny, alebo ak má svoje hlavné miesto pôsobenia v cudzej krajine.

Zákon vyžaduje, aby agenti zastupujúci záujmy cudzích mocností v „politickej alebo kvázi-politickej oblasti" zverejnili svoj vzťah s cudzou vládou a informácie o súvisiacich činnostiach a financiách. Zákon USA vyžaduje pravidelné zverejňovanie všetkých činností a financií zo strany ľudí a organizácií, ktoré sú pod kontrolou cudzích vlád, organizácií alebo osôb mimo Spojených štátov amerických. Zákon FARA však pozná viaceré výnimky pre organizácie venujúce sa „náboženským, charitatívnym, akademickým, vedeckým alebo umeleckým činnostiam.

Kto sa pokladá za zástupcu (agenta)?

Zástupcom (agentom) zahraničného subjektu je akákoľvek osoba alebo organizácia, ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky, pod vplyvom, kontrolou zahraničného subjektu, alebo ktorej aktivity sú riadené zahraničným subjektom, ktorý:

Zákon vyžaduje, aby sa bez výnimky každý zástupca zahraničného subjektu registroval na Ministerstve spravodlivosti a vyplnil formulár, kde uvedie súhlas so zverejnením príjmov a výdavkov v mene zahraničného subjektu. Tieto formuláre sú verejné a musia byť dopĺňané každých 6 mesiacov. Zákon tiež vyžaduje, aby informačné materiály (predchádzajúci termín „propaganda“) boli zreteľne označené, že tieto informácie poskytujú zástupcovia v mene zahraničného subjektu. Zástupca musí kópie týchto materiálov odovzdať generálnemu prokurátorovi. V prípade vyšetrovania pred výborom Kongresu musí zástupca predložiť výboru čerstvú kópiu svojho registračného výkazu. Zástupca („agent“) je povinný zaznamenať všetky svoje aktivity a dovoliť Generálnemu prokurátorovi, aby ich prešetril.

Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, historickú skúsenosť otvoreného a potvrdeného  politického pôsobenia mnohých mimovládnych organizácií v 90. rokov na Slovensku a stále aktuálneho ovplyvňovania v prospech stále užšej integrácie, migrácie z tretieho sveta a ideológie multikulturalizmu je žiadúce, aby z dôvodu transparentnosti a ochrany národno-štátnych záujmov podobnú legislatívnu normu prijala aj Národná rada Slovenskej republiky. Štatút a postavenie mimovládnych organizácií vylučuje ich politickú činnosť. Podľa § 5 zákona 83/1990 nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, ani ich riadiť.